Gitka

Fenka ležala pri ceste oproti jeho domu. Najprv sa vzájomne okukovali. Ani jeden z nich nevedel ako ten druhý zareaguje. Jožko má skúsenosti so zvieratami. Veď má dve mačky, papagája a šesť korytnačiek. Pomaly ju nalákal milým hlasom do svojho dvora. Okúpal ju, to sa jej veľmi nepáčilo, nakŕmil a dal jej meno Gitka. Všetky jeho zvieratá majú ľudské mená – Ozzy, Bona, Irena a jedna korytnačka Lojzo. Ostatné korytnačky meno nemajú. A tak sa aj k nim správa. Ľudsky.

Vyhradil jej na dvore miesto, kde položil matrac a to je teraz jej bydlo. Na pomoc si zavolal známu doliansku psíčkarku Ivanu Letkovú. Tá skonštatovala, že má zrejme dva roky a vyzerá byť zdravá. Jožko Brestič má podozrenie, že mala už mladé. K jeho korytnačkám sa správa ako ku svojim šteniatkám. Zháňa ich na jedno miesto, a keď dostanú žrádlo, ťuká im do panciera upozorňujúc, že majú tu jedlo. Ak jedna odbehne, tak Gitka má tendenciu ju ako keby chytiť za kožu za krkom, čo samozrejme nejde, a vrátiť ju späť. Od korytnačiek sa jej nechce odísť. Ak chce pán Brestič korytnačky nechať odpočívať, tak musí Gitku niečím od nich odpútať. Niekedy zaberie ponúknutý rožok, ale keď nie je hladná, tak si rožok nevšíma a venuje sa „svojim“ korytnačkám. A tak Jozef musí vymýšľať rôzne triky, aby ju dostal z ich bydla. Začal s ňou aj cvičiť povely. Gitka si veľmi ochotne sadne a, napríklad, podá labku. Meno Gitka sa jej páči. Reaguje na neho.

Záujem o Gitku prejavil Michal Drobný. Zrejme tak psí najdúch dostane krásny veľký priestor na behanie na Bielej Skale.

Rotvajler je jedno z najstarších psích plemien, ktoré pochádza z Nemecka. Jeho predkovia sú však latinské molosy. Ide o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia. História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom polostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ je aj jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemeno známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno. Často bol využívaný ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes. Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete. Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto zo 79. Je upotrebiteľný aj ako záchranársky alebo poľovný pes. Povaha Rotvajlera je súčasnými chovateľmi vyformovaná do vzoru rozvážneho a dobromyseľného psa, priateľského a jemného rodinného priateľa, ale tvrdého a nekompromisného ochrancu pána, jeho rodiny a majetku, keď sa to ukáže potrebné.

• ja

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rotvajler