Právny stav k: 1.1.2013
Dňa 19.10.2012 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pričom účinnosť nadobúda 1. januára 2013.
Novela zákona o odpadoch naďalej ukladá obci povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva, pričom v súlade s § 6 ods. 8 zákona o odpadoch v znení účinnom od 1. januára 2013 obec je oprávnená vypracovať program odpadového hospodárstva spoločne s jednou alebo viacerými obcami, a to na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne alebo v spolupráci s inou obcou resp. viacerými obcami. V dôvodovej správe sa uvádza, že i keď zo znenia § 6 ods. 8 to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovanie spoločného programu odpadového hospodárstva by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí či obcí spadajúcich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstva vykazujú určité spoločné črty.
V § 39 ods. 2 zákona o odpadoch v znení účinnom od 1. januára 2013 sa ustanovuje, že za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom zodpovedá fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, a nie obec. V prípade biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu dochádza k rozdeleniu zodpovednosti medzi obec a prevádzkovateľa kuchyne. Obec v tomto prípade nesie zodpovednosť iba za biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorý pochádza od občana.
V § 39 ods. 3 zákona o odpadoch v znení účinnom od 1. januára 2013 je doplnená definícia triedeného zberu komunálnych odpadov, ktorá v podstate nahrádza definíciu separovaného zberu. Na lepšie rozlíšenie vytriedeného komunálneho odpadu od nevytriedeného je do ods. 4 tohto ustanovenia doplnený pojem zmesový komunálny odpad.
S cieľom premietnutia hierarchie odpadového hospodárstva aj do oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi je doplnený § 39 ods. 6 zákona o odpadoch v znení účinnom od 1. januára 2013, pričom v nadväznosti na doplnenie § 39 ods. 2 tohto zákona obec je oprávnená, aby vo všeobecne záväznom nariadení obce upravila aj nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, za ktorý zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne, rovnako ako aj nakladanie s elektroodpadmi z domácností všeobecne záväzným nariadením. Zároveň sa ustanovujú minimálne obsahové náležitosti tohto všeobecne záväzného nariadenia, najmä úprava podrobností o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe triedeného zberu komunálnych odpadov jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov, na zneškodňovanie odpadov a dôvody nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.
V nadväznosti na zavedenie zodpovednosti prevádzkovateľa kuchyne za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, finančné náklady za nakladanie s týmto odpadom znáša prevádzkovateľ kuchyne, nie obec.
Na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne sa nevyžaduje osobitná zmluva s obcou, ale dôležitý je zmluvný vzťah medzi prevádzkovateľom kuchyne a osobou, ktorá preňho bude zabezpečovať nakladanie s týmto odpadom. Prevádzkovateľ kuchyne je však povinný dodržiavať ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým upraví podmienky nakladania s týmto druhom odpadov.
V súlade s § 39 ods. 11 zákona o odpadoch v znení účinnom od 1. januára 2013 obec je oprávnená požadovať potrebné informácie v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) a i) zákona o odpadoch od prevádzkovateľa kuchyne, resp. osoba, ktorá zabezpečuje nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, pričom tieto osoby sú povinné poskytnúť na požiadanie obce pravdivé a úplné informácie.
Zákon o odpadoch v § 39 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2013 ustanovil povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla a biologicky rozložiteľné komunálne odpady, okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne, pričom nebráni sa rozšíreniu triedeného zberu komunálnych odpadov aj o iné druhy odpadov. V zmysle dôvodovej správy je povinnosť zaviesť triedený zberu komunálnych odpadov minimálne pre papier, plast, kov a sklo zároveň transpozíciou článku 11 ods. 1 tretí pododsek rámcovej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc. Pokiaľ ide o triedený zber komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady, táto povinnosť nadväzuje na plnenie cieľov vyplývajúcich zo smernice 1999/31/ES resp. vyhlášky č. 283/2001 Z. z. ako aj na článok 22 písm. a) rámcovej smernice.
Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady sa nevzťahuje na obec
Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.
Právny stav k 19.04.2013
Nakladanie s odpadmi upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v platnom znení, pričom základné zásady nakladania s odpadmi sú zakotvené v § 18 tohto zákona. Ide o zásady, ktoré platia nielen pre nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ale aj s ostatnými kategóriami odpadu.
V súlade s § 18 ods. 1 zákona o odpadoch každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k
Vychádzajúc zo základných zásad nakladania s odpadmi, v súlade s § 18 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom. Za uloženie odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch sa považuje aj uloženie komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu v rozpore so všeobecne záväzným nariadením obce.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postup obce pri nakladaní s čiernymi skládkami nachádzajúcich sa v územnom obvode obce závisí od skutočnosti, či osoba zodpovedná za protiprávne uloženie odpadu je známa ale nie je známa.
A. Totožnosť osoby zodpovednej za protiprávne umiestnený odpad nie je známa
Postup pri nájdení opusteného odpadu (tzv. čiernej skládky) je zakotvený v § 18 ods. 7 až 11 zákona o odpadoch.
Podľa § 18 ods. 7 zákona o odpadoch ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti nájde na jeho nehnuteľnosti odpad umiestnený v rozpore so zákonom o odpadoch, je povinný, bez ohľadu na charakter nájdeného odpadu, oznámiť tento nález obvodnému úradu životného prostredia a zároveň obci, miestne príslušných podľa nálezisku čiernej skládky. Nájdenie protiprávne umiestneného odpadu môže obvodnému úradu životného úradu oznámiť aj obec, pokiaľ je osoba, ktorá odpad umiestnila neznáma a nález čiernej skládky neoznámil skôr vlastník, správca alebo nájomca danej nehnuteľnosti. V oboch prípadoch je obvodný úrad životného prostredia povinný iniciovať konanie o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch.
V prípade, ak obvodný úrad životného prostredia zistí totožnosť osoby zodpovednej za protiprávne umiestneného odpadu a tento odpad má prevažne charakter komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, v súlade s § 18 ods. 8 zákona o odpadoch takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu osobou, ktorá má na tento účel uzatvorenú zmluvu s obcou, pokiaľ túto činnosť obec nezabezpečuje sama.
Pokiaľ obvodný úrad životného prostredia nezistí osobu zodpovednú za protiprávne umiestnený odpad, začne konanie na zistenie, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej sa tento odpad nachádza,
Pokiaľ sa v konaní preukáže vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti niektorá z vyššie uvedených skutočností, povinnosť zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu prejde na tieto osoby, pričom opäť platí, že ak ide o komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad je povinná zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu osobou, ktorá má na tento účel uzatvorenú zmluvu s obcou, pokiaľ túto činnosť obec nezabezpečuje sama.
Pokiaľ ide o odpad, ktorý má charakter komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu a obvodný úrad životného prostredia nezistí osobu zodpovednú za uloženie odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch a konanie voči vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, na ktorej sa tento odpad nachádza, je neúspešné, v súlade s § 18 ods. 11 zákona o odpadoch zabezpečí jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie obec, v ktorej územnom odpadu sa protiprávne uložený odpad nachádza, na vlastné náklady. V prípade, ak sa neskôr zistí totožnosť osoby zodpovednej za protiprávne umiestnenie odpadu, ktorého zhodnotenie alebo zneškodnenie obec zabezpečila, podľa § 18 ods. 12 zákona o odpadoch má obec voči tejto osobe nárok na náhradu vynaložených nákladov.
B. Totožnosť osoby zodpovednej za protiprávne umiestnenie odpadu je známa
Postup obec podľa zákona o odpadoch
V prípade, že osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, je obci známa, postup podľa § 18 ods. 8 a nasl. zákona o odpadoch sa nepoužije.
Ak protiprávne uložený odpad má charakter komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, v súlade s § 39 ods. 2 zákona o odpadoch za nakladanie s touto kategóriou odpadu zodpovedá obec, ktorá za týmto účelom vydá všeobecne záväzné nariadenie obce, v ktorom upraví podrobnosti o nakladaní s odpadmi.
Vychádzajúc z § 80 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch uloženie odpadu na iné miesto než na miesto určené obcou je spáchaním priestupku, na ktorého prejednanie je oprávnená obec, v ktorej územnom obvode sa protiprávne umiestnený odpad nachádza. Podľa § 80 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch obec uloží za spáchanie uvedeného priestupku pokutu do 165,96 eura, pričom nie je vylúčené, aby táto pokuta bola uložená aj opakovane.
Je potrebné podotknúť, že v prípade, ak pôvodca protiprávne uloženého odpadu je známy a i napriek uloženej pokute si neplní povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť tento odpad, podľa zákona o odpadoch obec nemá oprávnenie zabezpečiť splnenie tejto povinnosti na náklady pôvodcu odpadu. Ak by si takéto oprávnenie obec vymienila vo všeobecne záväznom nariadení obce možno vzhľadom na všetky okolnosti konštatovať, že pravdepodobne šlo by o neplatnú úpravu z dôvodu rozporu s čl. 68 a čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nakoľko touto úpravou by došlo k obmedzeniu základných práv a slobôd pôvodcu odpadu, čo je možné dosiahnuť len prostredníctvom zákona.
Podanie žaloby podľa § 127 Občianskeho zákonníka
Ak pôvodca odpadu je napriek uloženiu pokuty podľa zákona o odpadoch nečinný a nezabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie protiprávne umiestneného odpadu a tento odpad sa nachádza v zastavanom území obce, obec je aktívne legitimované na podanie návrhu podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení proti pôvodcovi odpadu, ktorým sa domáha na súde ochrany pred obťažovaním odpadmi nad mieru primeranú pomerom. Ide o tzv. zdržovaciu (negatórnu) vlastnícku žalobu, na podanie ktorej sú síce primárne aktívne legitimovaní vlastníci nehnuteľností susediacej s nehnuteľnosťou, na ktorej sa nachádza protiprávne umiestnený odpad, ale v súlade s z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cdon 330/1997 aj obec je oprávnená domáhať sa ochrany pred obťažovaním spôsobom zakotvených v § 127 ods. 1 OZ, ak sú ním pri užívaní ich stavieb a pozemkov nad mieru primeranú pomerom obťažovaní aj jej susedia.
Nakoľko žaloba podľa § 127 Občianskeho zákonníka má negatórny charakter, súd nemôže uložiť pôvodcovi odpadu povinnosť aktívne zhodnotiť alebo zneškodniť protiprávne umiestnený odpad, ale môže uložiť len povinnosť zdržať sa obťažovania susedovodpadmi uloženými na jeho nehnuteľnosti, pričom spôsob, akým zamedzí ďalšiemu obťažovaniu susedov je výlučne na voľbe pôvodcu odpadu. V prípade, ak pôvodca odpadu bude naďalej nečinný, resp. naďalej bude pretrvávať obťažovanie odpadmi, je možné zabezpečiť exekúciu tohto rozhodnutia v zmysle § 192 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. V súlade s § 192 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor na základe poverenia súdu uloží za nesplnenie povinnosti povinnému pokutu, a to aj opakovane, až do úhrnnej sumy 30.000,- Eur. Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a prípadnej zodpovednosti škody. Ak však povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút súdom uloženú povinnosť nesplní, exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám za podmienky, že je to možné, a to na trovy povinného.
Podanie trestného oznámenia
Ukladaním odpadu v rozpore so zákonom o odpade pôvodca odpadu znečisťuje životné prostredie, čo je v rozpore s § 17 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v platnom znení, v zmysle ktorého každý má povinnosť predchádzať znečisťovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.
Z tohto dôvodu je možné uvažovať, že pôvodca odpadu svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania a poškodenia životného prostredia podľa § 300 TZ, v zmysle ktorého „Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku škody malej tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárenie s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“ a obec je oprávnená podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania uvedeného trestného činu.
Je potrebné uviesť, že subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselnú formu zavinenia, pričom právny omyl spočívajúci v neznalosti príslušných právnych predpisov nevylučuje trestnú zodpovednosť páchateľa1. Nakoľko ide o ohrozovací trestný čin, pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje, aby k znečisteniu alebo poškodeniu životného prostredia naozaj prišlo.
Mgr. Veronika Tóthová, advokátsky koncipient