Prečo som na zasadnutí niektoré výroky starostu namietala alebo prečo mi prekáža nečinnosť predstaviteľov obce?
Na poslednom zasadnutí dňa 21.7.2020, som častejšie vystupovala a mala otázky, či pripomienky. Nikto na ne nereagoval, aj keď som sa priamo opýtala, napríklad, prečo predstavitelia obce neinformujú o svojej činnosti, prečo nerobia uznesenia k podnetom občanov a podobne.
Museli by totiž nahlas povedať a pripustiť, že niečo sa v našej samospráve nerobí tak, ako by sa malo. Výsledkom je, že akékoľvek pripomienky, podnety a návrhy od kohokoľvek berú hneď ako útok a nie ako konštruktívnu debatu, ktorej výsledkom by malo byť lepšie fungovanie samosprávy a obce. Zástupcovia obce nepristúpia k žiadnej debate, dokonca sa ani argumentačne nebránia, pretože by sa na verejnosti veľmi ľahko dalo všetko vyvrátiť.
Osem rokov som bola komunálnou poslankyňou v Bratislave. V našej mestskej časti bol vtedy jeden poslanec na 1000 obyvateľov. Každý jeden poslanec so svojimi voličmi komunikoval, pretože všade platí, že poslanci a predstavitelia obce musia a najmä chcú informovať o svojej práci. V Doľanoch je až 9 poslancov a jeden starosta na tisíc obyvateľov na menšej ploche a nekomunikujú s nimi.
Prečo poslanci a starosta neinformujú o svojej práci? Prečo dostatočne nekomunikujú o svojich plánoch a zámeroch? Môžeme sa domnievať, čo je dôvodom. Buď neznesú kritiku, a preto sa komunikácii vyhýbajú, alebo nemajú čo so svojimi voličmi odkomunikovať. Nie je to o tom, kto chce ten vidí – ako tvrdí starosta. Dosť jednoduchý pohľad na vec. Ako môžete vidieť prácu poslancov na pracovnom zasadnutí, kam nemá prístup verejnosť? Alebo ako môžete vidieť, či starosta robí to, čo má, keď o svojej činnosti priebežne neinformuje? To by ste museli byť na úrade veľmi často a sledovať jeho každý krok, na čo nemá nikto čas. Každý máme svoje povinnosti, a preto je nutné, aj na základe zákona, aby predstavitelia obce o svojej práci informovali. Majú na to niekoľko možností. Na základe neinformovanosti vznikajú domnienky, fámy, pocit nespravodlivého rozhodnutia predstaviteľov obce voči ich žiadostiam a najmä vzniká dojem, že nič nerobia. A pritom by stačilo pravidelne INFORMOVAŤ, INFORMOVAŤ A INFORMOVAŤ. Informácie, ktoré sa vkladajú na webovú stránku obce sú väčšinou v nevhodnom pdf formáte, sms brána neexistuje, informovanie obecným rozhlasom je vhodné len pre ľudí, ktorí sú doma.
Musím spomenúť aj pracovné stretnutia starostu a poslancov obce. Všetky rozhodnutia, ktoré na nich prijmú sú neprávoplatné, takže sa od tohto stretnutia nemôžu odvíjať ďalšie kroky. Mnohé rozhodnutia sú právoplatné až po odsúhlasení uznesenia na obecnom zasadnutí. Takto vzniklo nepríjemné a najmä neprávoplatné rozhodnutie, na základe ktorého spracovateľka územného plánu nezakomponovala žiadosť podnikateľa vychádzajúc z dohody na pracovnom stretnutí poslancov. Podľa mojej mienky aj ona mala vedieť, že pracovné stretnutie, z ktorého sa ani nerobí záznam, nemá žiadnu viazanosť. Vraj sedeli hodiny a preberali každú žiadosť. To preberanie však malo byť prezentované na verejnom zhromaždení obce, kde by sa každá dotknutá osoba mohla k danej veci vyjadriť. Nestalo sa tak. Poslanci nikoho ani len nepozvali a SAMI od stola sa rozhodli, kam bude taký dôležitý strategický dokument, akým je územný plán obce, smerovať. Takto si predstavujú samosprávu.
Moji voliči mali na mňa telefónne číslo a mohli mi kedykoľvek zavolať. Ak som vedela vyriešiť ich pripomienku, návrh alebo podnet, tak som ho vyriešila sama. Ak som nevedela, postúpila som ho na príslušné oddelenie mestského úradu. Tak to robili všetci poslanci. Okrem toho sme mali aj každý štvrtok tzv. poslanecký deň od 17,00 do 19,00 hod. na úrade, kde sme sa striedali vždy dvaja poslanci. Obyvatelia za nami chodili so svojimi podnetmi. Každý podnet sa zapísal a na mieste vyriešil alebo postúpil na vybavenie na úrad. Myslíte si, že ak prišlo viac ľudí a nestihli sme ich vybaviť do 19,00 hod., že sme sa proste zdvihli a nechali nevybavených ľudí tak? Nie. Všetkých sme vybavili a nepozerali sme sa na hodinky, ako to pri mnohých stretnutiach s občanmi robia niektorí dolianski poslanci a neváhajú sa dokonca jednoducho zdvihnúť (najmä pri verejných stretnutiach s občanmi – ak samozrejme na ne prídu) a odísť. Zasadnutie zastupiteľstva sme mali od 9,00 hod. do maximálne 21,00 hod. Zamestnávateľ musí poslanca uvoľniť na výkon svojej funkcie, takže nikto s tým nemal problém. Okrem toho sa to dalo raz za tri mesiace zvládnuť. Ak sme do stanovenej večernej hodiny nestihli prerokovať všetko, čo bolo v programe, tak sa pokračovalo na druhý deň. Pretože do funkcie poslanca sa všetci hlásili dobrovoľne, nikto nemal s aktívnou prácou problém. Prečo boli zastupiteľstvá také dlhé? Pretože sa na nej konala rozprava o jednotlivých bodoch programu. To, čo sa bez verejnosti robí na pracovnej porade OZ Doľany, to sa všade inde robí na verejnom zasadnutí obecných zastupiteľstiev.
Bola som predsedníčka komisie. Komisia sa stretávala každý mesiac. Riešili sme veci, ktoré nám postúpil starosta alebo úrad alebo sme dostali podnet od občana. Vec sme prediskutovali a zaujali stanovisko. Ak išlo o rozhodnutie, ktoré muselo schváliť zastupiteľstvo, každý predseda komisie prečítal stanovisko svojej komisie k danému bodu na zasadnutí zastupiteľstva, predniesol návrh uznesenia a potom sa k danému bodu vyjadrovali ostatní poslanci. Verejnosť takto mohla vidieť, aké stanovisko ktorý poslanec k danej veci zaujal. Počas rozpravy sme dali slovo aj dotknutým občanom či podnikateľom. Ak niektorý poslanec nesúhlasil so znením uznesenia, tak návrhová komisia podľa návrhu daného poslanca sformulovala iné uznesenie, na ktorom sa dohodlo pri rozprave. O tom je práca v komisiách a o tom je návrhová komisia na zasadnutiach OZ. Návrhová komisia má robiť uznesenia na základe rozpravy poslancov priamo na zasadnutí. Nie si uznesenia pripraviť dopredu a rozhodnúť o osude obci bez informovania ich obyvateľov.
Videli sme to na mnohých prípadoch. Najmarkantnejším bola priehrada. Každé najmä negatívne stanovisko musí byť ZDÔVODNENÉ. Nemôže si zastupiteľstvo jednoducho povedať, že tej alebo onej veci nevyhovieme. Funkcia návrhovej komisie na zasadnutí OZ Doľany je čisto formálna záležitosť. Zasadnutia zastupiteľstva sú zásadne verejné, a to aj z dôvodu, aby ľudia videli, čo sa v ich obci deje a aby sa mohli k danej veci vyjadriť a aby videli - pretože o tom je SAMOSPRÁVA – ako starosta a poslanci v ich mene a záujme pracujú.
Na tomto zasadnutí odznelo niekoľko závažných vyjadrení Jozefa Mruškoviča ako starostu, ktoré z výkonu jeho funkcie nemali vôbec odznieť. Nepôjdem porade, ako na zasadnutí odzneli.
- Starosta sa vyjadril, že zasadnutie 7.5.2020 bolo verejné a vraj aj pripravili stoličky:
Pozrite sa na záznam z toho zasadnutia, či boli v zasadačke stoličky rozostavené tak, ako zvykne bývať na iných zasadnutiach. A prečo potom v obecnom rozhlase dal vyhlásiť, že zasadnutie na odporúčanie hlavného hygienika nie je verejné? Na to si pamätá mnoho ľudí. Pravda je jasná. Zastupiteľstvo nebolo verejné. Navyše, v tomto čase sa mohli konať len mimoriadne zasadnutia.
- Na otázku jednej obyvateľky sa starosta vyjadril, že on tu nie je na to, aby na zasadnutí vysvetľoval veci:
Moja otázka je: nie je Jozef Mruškovič ako starosta vo funkcii pre ľudí? On musí zdôvodniť každý svoj krok, ktorý urobí. Míňa peniaze obyvateľov a aj od nich dostáva plat, takže jeho povinnosťou je o všetkom informovať a všetko, čo urobí, aj vysvetliť. O tom je samospráva. V Doľanoch to tak bohužiaľ nefunguje, a samozrejme, že potom moja poznámka, že by veci mal vysvetľovať, je braná ako útok a nie upozornenie.
- K podnetu iného obyvateľa sa vyjadril, že to nebude riešiť. Poslankyňa Oravcová správne podotkla, že to musí riešiť. Potom je namieste otázka, prečo Jozef Mruškovič až trikrát kandidoval za starostu, ak nemieni riešiť podnety občanov?
- Starosta sa „hrdil “ špinavým a spoteným tričkom, v ktorom prišiel na zastupiteľstvo:
Prísť v takomto tričku na akékoľvek stretnutie s inými ľuďmi je neúcta voči nim. Vedel, že bude zasadnutie, tak si mal prácu zorganizovať tak, aby sa mohol na zastupiteľstvo pripraviť. Navyše starosta by nemal míňať svoj čas a energiu na fyzickú prácu. On by mal pracovať koncepčne, navrhnúť systémy práce a pravidlá života v obci vo všeobecných záväzných nariadeniach. Ako jediný predstaviteľ obce má právo komunikovať s externým prostredím. On je výkonný orgán a zastupiteľstvo zákonodarný orgán. Preto svoju činnosť musí vykonávať na základe usmerňovania od zastupiteľstva. Inak to môže viesť až k trestnému činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, najmä, ak by podpísal zmluvu bez súhlasu poslancov. Manuálne práce má starosta vybaviť tak, aby ju robili na to určení ľudia alebo odborníci. V rozpočte sa musí myslieť na takýto typ práce. Ostatne v zákone je dosť popísané, čo je starostova úloha, takže sa tu nebudem o tom rozpisovať.
- V súvislosti s mojím podnetom sa starosta vyjadril, že nech nejdem na neho so zákonmi:
Môžem sa domnievať, že dôvody na takúto reakciu môžu byť dva. Prvý, že nevie čítať zákony s porozumením, takže s nimi nič nedokáže urobiť a druhý, že ich síce číta síce s porozumením, ale ich zámerne ignoruje. Prvý či druhý dôvod, obidva sú veľmi vážne. Každý jeden z nás musí dodržiavať zákon. Neznalosť zákona neospravedlňuje, to poznáte, nie? Zabudol Jozef Mruškovič na sľub, ktorý už trikrát dal, keď bol zvolený za starostu? Okrem svedomia a vedomia, ktoré sa tam spomína je aj reč o dodržiavaní zákonov. Svedomie a vedomie je veľmi subjektívna záležitosť, takže nie sú spomenuté ako prvé a považované ako tie prioritné, na ktoré sa stále odvoláva.
Treba pripomenúť ešte jednu citáciu z mnohých, ktoré dokladajú, že s porozumením niektorých výrazov má Jozef Mruškovič ako starosta problém.
V liste o vybavení petície občianskej iniciatíve napísal: „Spôsob voľby poslancov sa prejavuje v neexistencii imperatívneho záväzku (imperatívny mandát) vykonávať svoju funkciu vopred alebo dodatočne určenými pokynmi inej osoby, a preto sú poslanci obecných zastupiteľstiev pri výkone svojej funkcie nezávislí.“ Jednoznačne odniekadiaľ skopírované znenie a upravené na pomery samosprávy. Fakticky to je presne naopak. Imperatívny mandát existuje len v samospráve.
„Imperatívny mandát alebo viazaný mandát alebo závislý mandát je mandát, ktorý znamená zodpovednosť poslanca svojim voličom.“ Ak poslanec alebo starosta nevykonávajú svoju funkciu na základe vôle voličov, môžu byť dokonca na ich podnet odvolaní. Imperatívny mandát neexistuje vo „veľkej politike“, kde by člen strany mal podľa tohto mandátu plniť rozkazy straníckej centrály. To by sa považovalo za diktatúru, preto sa imperatívny mandát v parlamente neuplatňuje, a preto naozaj neexistuje. Preto starosta na základe tohto mylného vysvetlenia si, čo to je imperatívny mandát, ignoruje podstatu samosprávy, a to, že obyvatelia si samosprávu spravujú sami prostredníctvom starostu a poslancov, ktorí musia vysvetľovať všetky svoje kroky obyvateľom. A práve zasadnutie obecného zastupiteľstva je tým najdôležitejším stretnutím občanov s predstaviteľmi samosprávy, kde musí starosta a poslanci referovať obyvateľom, čo robia a prečo to tak robia. To znamená, že aj všetky svoje rozhodnutia zdôvodniť.
Prečo? Pretože sa starosta svojvoľne pasoval za „samosprávcu“ – v jeho ponímaní to znamená, že on SÁM spravuje obec. Pomýlil si samosprávu s monarchiou. Je to vidno aj na iných jeho reakciách. Keď som vyzvala, aby zastupiteľstvo v rámci diskusie prijalo uznesenie na základe podnetov občanov, ktorí sa dožadovali niektoré veci riešiť, tak bohorovne (alebo monarchisticky) vyhlásil, že sa v rámci diskusie žiadne uznesenia robiť nebudú. Takže podnety, ktoré obyvatelia na každom zastupiteľstve v rámci bodu „diskusia“ dávajú, sa aj naďalej nebudú riešiť. To je podľa jeho vlastnej definície samospráva. On sám rozhodne, kedy sa uznesenia budú robiť. Komu to prekáža? Málokomu. Keď sa nikto neozve, tak sa starosta mylne – monarchisticky – domnieva, že koná dobre. A tak sa proste neprijímajú niektoré všeobecné záväzné nariadenia, ktoré by vniesli do života občanov poriadok a niektoré z nich sú dokonca aj povinné, ale to nikoho netrápi. Ide, napríklad, o výšky sankcií priestupkov občanov. Takto by sa nemohol uskutočniť rozhovor asi takýto: Starosta: „Musím ti dať pokutu. 80 euro. Dobre?“ Občan: „Čo blbneš? To je veľa. „ Starosta: „Tak dobre. 50 euro.“ Takže pokuty ako komu.
Alebo by sa nemohol niekomu predať obecný pozemok za 30 eur a druhému za 9 eur. Alebo by sa nemohlo stať, že povedzme Ferovi povolenie na výstavbu dá, ale Jožovi – za porovnateľne rovnakých podmienok – nie. Dokedy bude trvať táto starostova svojvôľa? On má SMS správy z Dubovej a on SÁM skonštatoval, že mu prichádzali podľa neho blbosti. Väčšina obcí informuje svojich obyvateľov prostredníctvo SMS správ, aby ich upozornila na dôležité udalosti a získali potrebné informácie. Obyvatelia si môžu zvoliť, aký typ správ chcú dostávať, aby im nič neuniklo. Či už sú to upozornenia o konaniach obecného zastupiteľstva, upozornenia na vývoz odpadu, výstrahy týkajúce sa počasia, mimoriadnych situácií alebo iných aktivít.
Isté kroky starostu a bývalého zastupiteľstva ma priviedli k tomu, že ich činnosť treba kontrolovať veľmi intenzívne. Najmarkantnejšie to bolo pri priehrade. Musím povedať, že skôr na popud iných obyvateľov obce, som si všimla, že sa bez verejnej diskusie schválila priehrad. Tá by značne zmenila život obce. Iniciatíva STOP priehrade to urobila tak, ako to mal urobiť starosta s poslancami. Starosta síce pripustí, že nie je najmúdrejší na svete, ale schváliť priehradu bez konzultácie s odborníkmi si trúfol. Iniciatíva zvolala brainstorming s odborníkmi, potom ich stanovisko prezentovala poslancom a napokon aj verejnosti. Odborníci potvrdili, že priehrada by mala negatívny dopad na našu bezpečnosť a na niekoľko rokov by paralyzovala život v Doľanoch a že protipovodňové opatrenia sa dajú realizovať inak a pre Doľany by boli vhodnejšie Odvtedy som si začala všímať činnosť predstaviteľov obce. Ak si občania nebudú všímať, čo ich predstavitelia obce robia za ich peniaze, potom budú veľmi prekvapení, ak zistia, že sa stalo niečo, čo vlastne nechceli.
Ak si pozriete, celý záznam zo zasadania, tak určite postrehnete návrh nielen od starostu, ale aj poslanca Jána Demoviča, že občan môže dať návrh bodu do programu. Takže robiť uznesenia na základe podnetov v rámci diskusii, to nie je možné. Ale dať na začiatku rokovania nový návrh bodu do programu, to je už prístupné. V rámci diskusie sa podnet predsa aspoň čiastočne prerokuje a poslanci môžu poveriť starostu, aby vyriešil situáciu do určitého termínu. Ale ak dáte návrh nového bodu na začiatku zasadnutia OZ, tak poslanci ho môžu šmahom ruky zniesť zo stola, že nie sú oboznámení bližšie so situáciou. A to je zrejme zámer. Nič neriešiť. Aspoň nie to, čo by starosta nechcel. Ak on sám nepríde s nejakým návrhom, tak sa v obci nič nedeje.
Preto sa aj vy pýtajte, kontrolujte, navrhujte. Inak sa v tejto obci budú diať veci, ktoré nechcete. Tí, ktorí dostanú zamietavé stanovisko, žiadajte odôvodnenie. Predsa nie je možné, aby vám obec zablokovala súkromný pozemok a nariadila, čo tam máte robiť a vyše desať rokov nič neurobia. Pozemok musia buď odkúpiť alebo zameniť. Ak obec nemá voľný pozemok, má si ho pre takéto účely zabezpečiť od pozemkového fondu. A takýchto neprávostí je v obci viac ako dosť.
Tatiana Heldová