Právny stav k 01.03.2013
Ochrana pred povodňami je upravená v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len „zákon o ochrane pred povodňami“).
Zákon o ochrane pred povodňami ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami, povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov, obcí, osôb pri ochrane pred povodňami a zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami sa ochranou pred povodňami rozumejú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.
Orgány územnej samosprávy patria medzi subjekty, ktoré vykonávajú ochranu pred povodňami na základe §3 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane pred povodňami.
Obce a mestá za účelom riadenia a zabezpečenia ochrany pred povodňami zriaďujú povodňové komisie obcí/miest. Obce a mestá zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán. Úlohy obecnej povodňovej komisie určuje štatút obecnej/mestskej povodňovej komisie, ktorý schvaľuje starosta obce/primátor mesta.
Obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce. Obec spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom životného prostredia, s obvodným úradom, s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov v katastrálnom území obce.
Sumár práv a povinností obcí a miest na úseku ochrany pred povodňami:
A. Oblasť prevencie pred povodňami
1. usmerňovať a kontrolovať činnosť osôb pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami,
2. spolupracovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov a poverenými osobami pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika,
3. spolupracovať s poverenými osobami a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov na vyhotovení návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii, najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami situovaných v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia územie pred zaplavením počas povodne,
4. spolupracovať v rámci svojich možností na vykonávaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, najmä preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením povrchovým odtokom s ich vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi,
5. spracúvať povodňový plán zabezpečovacích prác, ak má drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek v nájme alebo vo výpožičke a tento predkladá na schválenie obvodnému úradu životného prostredia,
6. ukladať všeobecne záväzným nariadením obce povinnosť vypracovať a aktualizovať povodňový plán záchranných prác právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorej objekt môže byť postihnutý povodňou a prikladá ich k povodňovému plánu obce,
7. vypracovať povodňový plán záchranných prác obce, ktorého súčasťou sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov podľa šiesteho bodu,
8. zriaďovať na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami povodňovú komisiu obce a vypracovať jej štatút, ak plnenie úloh obce na úseku ochrany pred povodňami počas povodňovej situácie nezabezpečuje krízový štáb; obec o rozhodnutí zriadiť povodňovú komisiu obce informuje obvodný úrad životného prostredia,
9. zabezpečovať v rámci možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami, vyhotovuje súpis vecných prostriedkov, zabezpečuje ich riadne uskladnenie a udržiavanie,
10. oznamovať termín konania povodňovej prehliadky vlastníkom, správcom alebo užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené v predmetnom vodnom toku, stavieb križujúcich predmetný vodný tok, stavieb v jeho inundačnom území alebo v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami,
11. zúčastňovať sa povodňových prehliadok na vodných tokoch, ktoré pretekajú cez katastrálne územie obce,
B. Povinnosti počas povodňovej situácie
1. vyhlasovať a odvolávať II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity pre územie obce na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo správcu drobného vodného toku, alebo z vlastného podnetu a informovať o tom bezodkladne obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému alebo Hasičský a záchranný zbor, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,
2. upozorňovať na nebezpečenstvo povodne obce smerom po prúde vodného toku,
3. zriaďovať a vykonávať na svojom území hliadkovú službu počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje pri jej organizácii so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a prípadne so správcom drobného vodného toku,
4. dohliadať, aby vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov a zariadení na území obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác,
5. vyžadovať od fyzických osôb osobnú pomoc na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami, pokiaľ nejde o fyzické osoby oslobodené od osobných úkonov,
6. ukladať povinnosť osobe poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh počas povodňovej situácie,
7. vypracovať v čase III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie priebežné správy o povodňovej situácii a predložiť ich obvodnému úradu a obvodnému úradu životného prostredia,
8. operatívne riešiť problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,
C. Povinnosti po povodni:
1. zabezpečiť obnovenie základných podmienok pre život ľudí a pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území,
2. vyhodnotiť povodňové škody na majetku obce a na majetku osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce,
3. vypracovať súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá obvodnému úradu životného prostredia.
Obec okrem vyššie spomenutých úloh
a) vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou a ihneď o tom informuje obvodný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, alebo okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, obvodný úrad životného prostredia, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,
b) zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác podľa osobitného predpisu,
c) poskytuje obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej povodňou podľa osobitného predpisu,
d) určuje rozsah inundačného územia1 podľa osobitného predpisu a dokumentáciu určeného inundačného územia odovzdáva orgánom územného plánovania.
Obec môže vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Mgr. Matej Trnavský, advokátsky koncipient
Právny stav k 04.03.2013
Ochrana pred povodňami je upravená v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len „zákon o ochrane pred povodňami“).
Orgány územnej samosprávy patria medzi subjekty, ktoré vykonávajú ochranu pred povodňami na základe §3 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane pred povodňami.
V súvislosti s ochranou pred povodňami vznikajú obciam a mestám výdavky. Zo zákona o ochrane pred povodňami im vyplývajú povinnosti, ktoré musia obce a mestá financovať. Zákon o ochrane pred povodňami upravuje aj na spôsob získania financií na výdavky vznikajúce s plnením povinnosti pri ochrane pred povodňami.
Výdavky sú financované z rôznych zdrojov. Týmito zdrojmi sú napríklad štátny rozpočet, prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu, obecný rozpočet. Výdavky na ochranu pred povodňami sú upravené v siedmej časti zákona o ochrane pred povodňami.
Zákon o ochrane pred povodňami rozdeľuje výdavky nasledovne:
A. Výdavky na preventívne opatrenia.
Výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika, plány manažmentu povodňového rizík sa hradia z rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.
Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov. Ministerstvo môže navrhnúť a správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku vodných tokov navrhuje orgánom územnej samosprávy, osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku pred povodňami.
Výdavky na vyhotovovanie a aktualizácie povodňových plánov uhrádza obec z vlastných prostriedkov ako subjekt, ktorý má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác. Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú obce z vlastných prostriedkov.
B. Výdavky počas povodne a po povodni
Výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Do výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác sa zahŕňajú len výdavky, ktoré vznikli do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.
Výdavky na opatrenia na ochranu majetku, ktorý sa nachádza v inundačnom území1a na povodňou ohrozenom území, ktorý majú osoby vo vlastníctve, správe alebo v užívaní, vykonávajú na vlastné náklady.
Výdavky vynaložené na povodňové zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo podľa súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach. Do výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj náklady za práce a služby vykonané predpovednou povodňovou službou, náklady na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií. Obce tieto náklady zahŕňajú do nákladov na povodňové záchranné práce.
C. Výdavky za obmedzenie vlastníckeho alebo užívacieho práva
§ 44 zákona o ochrane pred povodňami ustanovuje povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie vlastníckeho alebo užívacieho práva, osobnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej situácie.
Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá právne tituly na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec.
Peňažná náhrada za splnenú osobnú pomoc sa určuje dohodou medzi obcou a osobou, ktorej bolo obmedzené vlastnícke alebo užívacie právo. Nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác.
Ak uplatnený nárok na peňažnú náhradu vznikol na základe príkazu obce, tá ho posúdi a ak sa nárok uzná určí aj výšku peňažnej náhrady.
Mgr. Matej Trnavský, advokátsky koncipient