Vo volebnom období 2022 - 2026 bola za starostku zvolená

Mgr. Katarína Guldanová.

Treba si uvedomiť, že v prvom rade v obci rozhodujú občania prostredníctvom svojich volených zástupcov. To znamená, že poslanci musia byť informovaní o tom, čo občania v obci chcú realizovať. Na obecnom zastupiteľstve podľa možností obce poslanci zámer obyvateľov odsúhlasia a starosta ho zrealizuje. Poslanci nemajú čo starostu presviedčať, že to alebo ono treba realizovať. Starosta má ich uznesenia proste realizovať. Súhlas s uznesením dáva svojim podpisom. Môže sa stať, že uznesenie odporuje nejakému zákonu, potom má právo toto uznesenie nepodpísať - tzv. sistačné právo.

Starosta

§ 13

(1) Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.5)

(2) Starosta skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

(3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou

a) poslanca,

b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanec obce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie starostu,10aa)

c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

d) predsedu samosprávneho kraja,

e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,

f) podľa osobitného zákona.10b)

(4) Starosta

a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia,

b) vykonáva obecnú správu,

c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,

d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce;12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu,

e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

(5) Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

(6) Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra a na uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu.

(8) Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

(9) Platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.11)

(10) Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.

§ 13a

(1) Mandát starostu zaniká

a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

b) uplynutím funkčného obdobia,

c) vzdaním sa mandátu,

d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f) vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu,

g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu,

h) v prípadoch podľa § 13 ods. 3, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcií nevykoná právny úkon na odstránenie nezlučiteľnosti funkcií,

i) smrťou,

j) zrušením obce.

(2) Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

(3) Obecné zastupiteľstvo

a) vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak to petíciou požaduje aspoň 30 % oprávnených voličov,12)

b) môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

(4) Starosta je povinný skutočnosti podľa odseku 1 písm. d), g) a h) bezodkladne písomne oznámiť obci.

V prípade, že starosta obce hrubo porušuje svoje povinnosti, prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Starosta sa môže dopustiť trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, ak obci spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (§ 237 a nasl. Trestného zákona).

Do úvahy tiež prichádza spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona). Tento trestný čin spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu. Potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona platí podmienka, že trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. Táto právomoc musí vyplývať z ústavy alebo zo zákonov. Právomocou verejného činiteľa je najmä rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Podľa výkladu Generálnej prokuratúry SR musí takéto rozhodovanie o právach a povinnostiach obsahovať „prvok moci a prvok rozhodovania“. A keďže výkon nie každej povinnosti starostu je aj výkonom jeho právomoci, je potrebné vopred zvážiť a posúdiť skutkový stav.

Každý, kto sa o nezákonnom konaní starostu dozvie, môže podať trestné oznámenie orgánom činným trestnom konaní (napr. najbližšie oddelenie policajného zboru), ktoré sa musia s jeho podaním zaoberať. Občanov často odradí od podania trestného oznámenia strach, že by mohli byť trestne stíhaní za krivé obvinenie alebo ohováranie. Tieto obavy nie sú ale opodstatnené, keďže pri oboch trestných činoch by sa musel preukázať ich úmysel, že chceli uvádzať nepravdivé informácie.

Od septembra 2011 pribudla nová skutková podstata trestných činov verejných činiteľov. Podľa § 327a Trestného zákona, verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.