Obecné zastupiteľstvo

Mgr. Barbora Hrdličková

Patrik Mikovič

MVDr. Gabriel Miksa

Andrea Nemcová

Ing. Juraj Schwarz

Doplňujúce voľby budú 25.3. 2023. Treba zvoliť ešte štyroch poslancov poslancov.

Poslanec by sa mal zaujímať o život v obci a vedieť, čo obyvatelia chcú, aké majú problémy a mal by im byť nápomocný. Obyvatelia sa preto môžu na poslanca obracať so všetkými obecnými záležitosťami a poslanec by ich mal riešiť v prospech obyvateľa, avšak podľa zákona.

Ak si myslíte, že poslanci nezastupujú vaše záujmy tak, ako by podľa vás mali, tak zákon o obecnom zriadení vám umožňuje sa ich opýtať na ich činnosť, pretože ten im priamo ukladá v § 25 ods. 7, že „Poslanec je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.“

Zákon hovorí, že občan má právo žiadať od ktoréhokoľvek poslanca v svojej obci informácie o jeho činnosti. Poslanec je povinný na takú žiadosť reagovať a občana informovať. Formu tejto komunikácie medzi voličom a poslancom zákon podrobne neupravuje. Občan môže zvoliť akúkoľvek vhodnú formu. Ak medzi voličom a poslancom, a samozrejme aj starostom, neexistuje spätná väzba – teda informovanosť o činnosti - zvádza to pri rozhodnutiach predstaviteľov samosprávy k svojvôli.

Máme právo sa pýtať poslancov a poslanci sú povinní informovať. Napríklad o tom, ako budú v konkrétnej veci rozhodovať. Ale aj spätne o tom, prečo v konkrétnych veciach rozhodli tak, ako rozhodli.

Preto je dôležité so svojim poslancom komunikovať. Obracať sa na neho, písať mu. Ak je to potrebné, tak sa ho aj pýtať a trvať na slušnej odpovedi. Ak sa toto začne diať a poslanci budú vystavení tlaku na vysvetľovanie svojich krokov, budú musieť rozhodovať oveľa zodpovednejšie. Základom je mať informácie a rozumieť, čo, prečo a ako sa deje.

Právny stav k: 07.06.2013

Ako sú poslanci zastupiteľstiev oprávnení získavať informácie o chode obce v zmysle zákona o obecnom zriadení a zákona o slobode prístupu k informáciám?

• Zákon o obecnom zriadení

Poslanec miestneho zastupiteľstva ako zákonne zvolený zástupca obyvateľov obce má o. i. právo na získavanie informácií týkajúcich sa chodu obce, ako nevyhnutného predpokladu pre plnohodnotné vykonávanie svojej funkcie. Za týmto účelom mu zákonodarca v § 25 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) zveril oprávnenie získavať informácie nasledovnými spôsobmi:

Poslanec je oprávnený najmä

1. interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce,

2. požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,

3. požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci,

4. zúčastňovať sa na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažností a oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce,

5. požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon poslaneckej funkcie.

Vyššie uvedené oprávnenia predstavujú demonštratívny výpočet práv poslanca, ktoré mu umožňujú riadne vykonávať jeho mandát. Ide len o výpočet najdôležitejších práv vo vzťahu k získavaniu potrebných informácií, ktoré majú byť bližšie upravené vnútornými predpismi obce, napr. v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva.¹ Zákon neupravuje mechanizmus realizácie vyššie uvedených zákonných práv poslanca. Neustanovuje ani lehoty, v ktorých by osoby mali poskytnúť informácie a vysvetlenia. V takom prípade treba mať za to, že tieto informácie a vysvetlenia by mali byť poskytnuté poslancovi bez zbytočného odkladu.² Poslanec však musí vždy rešpektovať obmedzenia stanovené zákonodarcom pre spôsob, akým sa môže dožadovať informácií a vysvetlení. Spravidla teda ide o písomné, emailové, telefonické dotazy poslancov alebo otázky položené vyššie uvedeným subjektom osobne. Poslanec však nie je oprávnený za účelom ich získania napr. požadovať prístup do počítačov zamestnancov, do interných (neverejných) listín a dokumentácie fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť alebo vyžadovať sprístupnenie informácií požívajúcich osobitný režim ochrany.

Ad a)

Právo interpelácie je klasický právny inštitút zastupiteľskej demokracie, nástroj kontrolného mechanizmu a znamená právo požadovať od povinných subjektov odpovede na dôležité otázky a závažné úlohy týkajúce sa rozvoja obce, ako i povinnosť týchto subjektov na položené otázky odpovedať. Zákon o obecnom zriadení upravuje iba právo poslanca interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce(§ 4 ods. 1 a § 28 zákona o obecnom zriadení). Formu interpelácie, odpovede, lehotu na odpoveď a pod. je potrebné upraviť vnútorným predpisom obce.

Ad b)

Poslanci sú ďalej oprávnení požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti. Ide napr. o mestské rozpočtové alebo príspevkové organizácie, školy zriadené obcou, obchodné spoločnosti či neziskové organizácie obce a pod. Povinnosť poskytnúť poslancom informácie majú vedúci týchto právnických osôb (zákonné označenie „riaditeľ“ nepovažujeme za najvhodnejšie z dôvodu, že jednotlivé zákony používajú pre tieto osoby rôzne názvy), ktorí sú ustanovení v zmysle ich zriaďovacích listín (napr. štatútu rozpočtovej organizácie a pod.), pričom pôjde o informácie týkajúce sa napr. ich hospodárenia a nakladania so zvereným majetkom, zámerov ich ďalšieho rozvoja a smerovania a pod. „Nakoľko rozsah vysvetlení nie je zákonom určený, je ho potrebné chápať v najextenzívnejšom možnom význame, tzn. ide o vysvetlenia vo všetkých oblastiach.“³ Tieto subjekty by si mali vo svojich vnútorných predpisoch určiť presný postup (formu, lehoty, ...) pre zodpovedanie otázok poslancov.

Ad c)

Ďalším spôsobom, ako môžu poslanci získavať informácie potrebné pre riadny výkon svojho mandátu, je ich právo požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, a to vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci. Pôjde napr. o rôzne ťažobné spoločnosti, prevádzkovateľov skládok odpadu, prevádzkovateľov ubytovacích služieb a pod. Tak, ako vo vyššie uvedených prípadoch absentuje zákonná úprava týkajúca sa lehoty na zodpovedanie týchto otázok ako aj spôsob a forma, akou budú zodpovedané.

Ad d)

Zákon poslancom priznáva právo účasti na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažností a oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce. Ide o kontrolné oprávnenie, prostredníctvom ktorého poslanec taktiež získava potrebné informácie týkajúce sa chodu obce. Poslanec má len právo účasti, nemôže v žiadnom prípade zasahovať do kontrolných oprávnení starostu alebo prednostu obecného úradu. Účasť sa vzťahuje len na tie kontroly a previerky, ktoré vykonávajú orgány obce, ktorými sú v zmysle § 10 zákona o obecnom zriadení starosta a obecné zastupiteľstvo. Poslanec nemá možnosť podieľať sa na výkone kontroly spolu s hlavným kontrolórom obce (odhliadnuc od tzv. prizvaných osôb, ktoré sú odborným prvkom kontroly v samospráve) a musí rešpektovať osobitné právne predpisy na úseku ochrany osobných údajov a utajovaných skutočností, na úseku daňového a poplatkového tajomstva, ako aj ostatných právnych predpisov ukladajúcich povinnosť mlčanlivosti naviazanú na zamestnanecký vzťah.⁴

Ad e)

Právo poslanca požadovať vysvetlenie od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon poslaneckej funkcie sa vzťahuje na štátne orgány (t. j. nielen na orgány štátnej správy). „V praktickej činnosti poslancov obecného zastupiteľstva ide o doplnenie kontrolného mechanizmu samosprávy smerom navonok k štátnym orgánom, napr. príslušným územným orgánom miestnej štátnej správy, k ministerstvám, vláde a pod., ako aj k orgánom štátnej moci Slovenskej republiky.“⁵ Výkon tohto práva je limitovaný požiadavkou, aby bolo využívané len za účelom riadneho výkonu poslaneckej funkcie.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným oprávneniam a možnostiam získavania potrebných informácií je potrebné konštatovať, že procesná realizácia týchto práv nie je zákonným spôsobom bližšie upravená. To má za následok, že mnohé povinné subjekty v zmysle písm. a) až e) nemajú vypracované interné predpisy pre sprístupňovanie poslancami požadovaných informácií, resp. skutočnosť, že povinné subjekty vôbec, alebo len s veľkými komplikáciami (spôsobenými rôznymi faktormi – personálnym, politickým a pod.) odpovedajú na požadované otázky. Nakoľko zákonodarca nestanovuje sankčný mechanizmus, napr. pokutu za porušenie ich povinnosti odpovedať, je možné, že požadované informácie sa poslanec nemusí dozvedieť. V takom prípade však má poslanec, tak ako každý občan Slovenskej republiky, alebo cudzí štátny príslušník právo na poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

• Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, nadväzuje svojim obsahom na Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Pod pojmom „každý“ treba rozumieť každú fyzickú ako i právnickú osobu. Je teda nepochybné, že toto oprávnenie sa vzťahuje aj na poslancov miestnych zastupiteľstiev a ich žiadosť o sprístupnenie informácie musí byť vybavená zákonným spôsobom.

Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, práva priznané poslancom zákonom o obecnom zriadení umožňujú získavať informácie potrebné pre výkon ich mandátu často efektívnejšie ako samotný zákon o slobode informácií. Preto by voľba jeho využitia mala nasledovať až po tom, ako vyššie uvedené subjekty nesprístupnia poslancovi požadovanú informáciu. Taktiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že nie všetky z vyššie uvedených subjektov povinných poskytovať informácie v zmysle zákona o obecnom zriadení, sú povinnými osobami v zmysle zákona o slobode informácií (napr. právnické osoby, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, no nie sú založené povinnou osobou a nehospodária s verejnými prostriedkami). Z tohto dôvodu voči nim nebude možné využiť žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií.

S poukazom na vyššie uvedené nedostatky súčasného legislatívneho stavu tejto problematiky ostáva iba konštatovať nevyhnutnosť prijatia novej právnej úpravy, ktorá presne vymedzí procesný postup realizácie vyššie uvedených práv poslanca.

Mgr. Igor Šumichrast, advokátsky koncipient

Poslanec orgánu územnej samosprávy je podľa Trestného zákona č.300/2005 § 128 ods. 1 verejný činiteľ. Ak sa poslanec v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, môže byť súdený podľa tohto zákona. Obyvatelia, ak nesúhlasia s konaním poslanca, môžu spísať petíciu na odobratie jeho mandátu. Táto petícia, však musí byť riadne zdôvodnená.